Zajakavosť

ČO TO JE ZAJAKAVOSŤ?

Zajakavosť je syndróm komplexného narušenia koordinácie orgánov participujúcich na hovorení. Najnápadnejšie sa prejavuje charakteristickými nedobrovoľnými špecifickými pauzami narúšajúcimi plynulosť procesu hovorenia a tým pôsobí rušivo na komunikačný zámer hovoriaceho.

Zajakavosť sa až v 90 % začína prejavovať v predškolskom veku a v období prechodu do školy (tzv. začínajúca, incipientná zajakavosť), následne môže pokračovať počas školskej dochádzky (ako fixovaná zajakavosť) a môže dôjsť až k jej prechodu do chronickej zajakavosti, ktorá pretrváva aj v dospelosti.

Zajakavosť vo forme tzv. vývinových neplynulostí sa však môže objavovať aj u detí v ranom veku (najčastejšie medzi 3.-4.rokom života), kedy najčastejšie súvisí s oneskorovaním sa alebo naopak výrazným pokrokom v oblasti vývinu reči, výraznou životnou zmenou a pod.. Dieťa s vývinovými neplynulosťami akoby v prúde reči „nestíhalo“ vyhľadávať slová z pamäti a tieto pauzy v reči vypĺňa opakovaním slabík, slov alebo viet. Vývinové neplynulosti by však nemali trvať dlhšie ako 6 mesiacov a nemali by byť závažného charakteru (napr. dieťa by počas nich nemalo mať narušenú mimiku, nemalo by prižmurovať oči, nemalo by vykazovať známky stresu počas komunikácie, nemalo by naťahovať-prolongovať hlásky, napr. boooooli, zimaaaa a pod.). Pri vývinových neplynulostiach by sa dieťa malo zajakávať ľahko, bez námahy, bez toho, aby si vlastnú zajakavosť uvedomovalo. Práve v tomto období sú to práve rodičia a blízka rodina, ktorí dieťa na vývinové neplynulosti upozornia (napr.“Nadýchni sa a povedz to ešte raz.“ „Povedz mi to znova a pomaly.“ „Nezasekávaj sa, rozprávaj pekne a pod.). Cieľom rodičov je pomôcť deťom prekonať tieto neplynulosti avšak takýto zásah do komunikácie s dieťaťom máva práve opačný efekt – dieťa si začína svoje neplynulosti uvedomovať, snaží sa im vyhýbať, začína si dávať na reč pozor. Reč by však mala byť spontánne tvorená, bez toho, aby sme si jej tvorbu priamo uvedomovali. Ak si deti začnú dávať pozor na tvorbu reči, ich plynulosť sa často zhorší a nie naopak. Reč sa stáva uvedomovaná a deti rýchlejšie prechádzajú z obdobia vývinových neplynulostí, ktoré mohli spontánne odoznieť, do fázy incipientnej, počiatočnej zajakavosti, ktorá už spontánne neodznieva a vyžaduje si terapiu. Medzi rizikové faktory, pri ktorých je dieťa s vývinovými neplynulosťami vážne ohrozené zajakavosťou, patria:

  • nerovnomerný vývin jazykových/komunikačných schopností, odchýlky v psycho-motorickom vývine, zajakavosť v rodine, nedostatok sebadôvery alebo vysoké ašpirácie dieťaťa, ako aj orgánové odchýlky na úrovni centrálnej nervovej sústavy,
  • neurotizujúce prostredie – príliš vysoké nároky na dieťa, nevhodné reakcie na neúspech
    a neplynulosti v reči dieťaťa a kritické poznámky,
  • nesprávny rečový vzor – rýchle tempo reči, skákanie do reči a neadekvátne načúvanie,
  • traumatizujúce zážitky – stres a nečakané zmeny v živote dieťaťa.

AKO SA ZAJAKAVOSŤ PREJAVUJE?

Zajakavosť sa v reči prejavuje prostredníctvom troch skupín symptómov:

  • dysfluencie (neplynulosti), ktoré sú nedobrovoľné a nekontrolovateľné
  • opakovanie a vkladanie hlások (Napr. „Č-č-červené auto tam stálo.“), slabík (Napr. „Červené auto tam stá-stá-stá-stá-stálo.“) a slov (Napr. Napr. „Červené auto auto tam tam tam stálo.“),
  • predlžovanie hlások, tzv. prolongácie (Napr. „Čéééérvené ááááuto tam stálo.“),
  • tiché pauzy („Červené —- pauza—- auto tam stálo“),
  • prerušované slová („Čer —- vené auto tam stá —lo“),
  • nekompletné slovné zvraty a opravy („Červené auto tam stá stá —- Videl som tam červené auto.“)
  • nadmerná námaha, ktorá sa prejavuje známkami svalového napätia, grimasami, nápadnou gestikuláciou, sčervenaním alebo potením,
  • psychická tenzia, ktorú charakterizuje pocit vnútorného nepokoja, frustrácie, vyvedenia
    z miery a strachu z vlastného prehovoru, čo môže viesť k vyhýbavému správaniu, kedy sa jedinec snaží komunikácii vyhnúť (napr. ľudia so zajakavosťou neradi telefonujú, radšej posielajú SMS alebo maily)

 Čím je klinický obraz zajakavosti závažnejší, tým viac symptómov jedinec so zajakavosťou vykazuje. Pre jednoduchšiu predstavu by sme mohli povedať, že: pri incipientnej zajakavosti pozorujeme najmä dysfluencie –neplynulosti. Pri fixovanej zajakavosti sa už klinický obraz prehlbuje a neplynulosti sa vyskytujú spolu so symptómami nadmernej námahy.  V prípade, že pozorujeme celú triádu symptómov – neplynulosti, nadmernú námahu aj psychickú tenziu, hovoríme už o rozvinutom obraze zajakavosti – o chronickej zajakavosti.

KEDY NAVŠTÍVIŤ LOGOPÉDA?

Logopéda odporúčame navštíviť ak:

  • vás plynulosť reči vášho dieťaťa znepokojuje a to aj v prípade, že by sa mohlo jednať o vývinové neplynulosti,
  • neplynulosti pretrvávajú niekoľko týždňov a dieťa opakuje slabiky a predlžuje hlásky
    v slovách,
  • sa u dieťaťa vyskytujú dva a viacero rizikových faktorov spôsobujúcich vznik zajakavosti
  • ak je u dieťaťa – adoslecenta – dospelého zajakavosť už rozvinutá, ale chcel by na plynulosti svojej reči pracovať

ZDROJE

  1. Kerekrétiová. a kol., 2018. Logopédia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. ISBN 978-80-223-4165-3
  2. Lechta, V.: Koktavost. Praha: Portál, 2010. ISBN 978-80-7367-643-8
  3. Lechta, V.: Zajakavosť – integratívny prístup: diagnostika. Bratislava : Liečreh 2005. ISBN 80-88931-17-3
  4. Lechta,V. a kol.: Zajakavosť – integratívny prístup: terapia. Bratislava : Liečreh 2006. ISBN 80-88932-21-1
  5. Pálfyová, E.: Chronická zajakavosť. Implementácia metódy MIDVAS do praxe. Bratislava: Dialóg, 2012.
  6. Nepublikované prednášky v štúdijnom odbore logopédia z predmetu „Poruchy plynulosti reči“, 2016. Doc. PaedDr. Jana Marková, PhD.
Close Menu