Narušenie zvukovej roviny reči

ČO JE TO NARUŠENIE ZVUKOVEJ ROVINY REČI?

Pri narušení zvukovej roviny reči ide o neschopnosť správne vysloviť a/alebo používať hlásky materinského jazyka v súlade s príslušnými jazykovými normami. Narušenie pôsobí rušivo vzhľadom na komunikačný zámer a môže sa prejavovať znížením zrozumiteľnosti reči. Narušenie zvukovej roviny reči nie je na základe iného prítomného postihnutia. Narušenie zvukovej roviny reči sa delí na artikulačnú poruchu (Napr. dieťa nevie vysloviť hlásku R správne a nahrádza ju jej hrdelnou formou. Ľudovo hovoríme, že dieťa „ráčkuje“.) a na fonologickú poruchu (Napr. dieťa síce správne artikuluje hlásky cszdz a čšždž, ale v slovách si ich zamieňa, namiesto saša hovorí sasa, šaša; namiesto časopis čašopiš, casopis, a pod.). V praxi sa často stretávame s ich vzájomnou kombináciou (niektoré hlásky dieťa v reči zamieňa, iné nevie správne vysloviť) Do 5. roku života sa môže jednať o prirodzený, fyziologický jav, tzv. vývinovo neustálená výslovnosť, avšak len v prípade, ak dieťa hlásky v slovách nahrádza fyziologicky (napr. ak nevie artikulovať hlásku R a namiesto nej v slovách používa hlásky L-J-V- príp. samohlásky). V prípade, že má dieťa už pred 5.rokom života osvojené nesprávne formy hlások (napr. medzizubné csz, hrdelné R a pod.), alebo používa patologické fonologické procesy pri zámene hlások v slovách (pozri nižšie), tak sa už nejedná o jav fyziologický a je potrebné zahájiť terapiu u dieťaťa čo najskôr.  

Pri nesprávnej, ale fyziologickej výslovnosti v období medzi 5. – 7. rokom môže dôjsť aj k spontánnej úprave výslovnosti, jedná sa o tzv. predĺžený fyziologický vývin. Po tomto veku je odchýlka vo výslovnosti fixovaná a nemôžeme očakávať jej spontánne zlepšenie. Medzi najťažšie hlásky slovenského jazyka patria hlásky R, L, a sykavky C, S, Z, DZ, Č, Š, Ž, DŽ.

AKO SA NARUŠENIE ZVUKOVEJ ROVINY REČI PREJAVUJE?

Narušenie zvukovej roviny reči – artikulačná porucha, fonetická porucha:

  • ak dieťa nevie určitú hlásku vysloviť, tak ju môže konštantne vynechávať (nejde o úplné vynechanie hlásky, ale o vsunutie akéhosi zvuku), konštantne nahrádzať inou menej náročnou hláskou (ryža – jiža, lyža) alebo ju tvorí nesprávnym spôsobom alebo na inom artikulačnom mieste (velárny rotacizmus).

Narušenie zvukovej roviny reči – fonologická porucha:

  • dieťa používa vývinovo mladšie fonologické procesy (FP), ktoré by sa už v jeho veku nemali vyskytovať:
    • rané FP, ktoré sa do 3.roka života strácajú (vynechávanie neprízvučnej slabiky tefón = telefón; vynechanie koncovej spoluhlásky pe = pes; posun velárnych hlások dopredu káva = táva, guma = duma …),
    • neskoré FP (zjednodušenie spoluhláskových skupín slon = son, lon; kĺzanie likvíd lopa = jopta, ryba = viba, jiba; záverovanie, nahrádzanie úžinových hlások záverovými  misa = mita, čaj = taj …),
  • dieťa používa patologické FP (napr. vynechávanie spoluhlásky na začiatku slova, nazálna
    a glotálna náhrada hlásky),
  • u dieťaťa pretrváva variabilná produkcia slov (povie slovo vždy iným spôsobom)

KEDY NAVŠTÍVIŤ LOGOPÉDA?

Logopéda odporúčame navštíviť vtedy, ak u dieťaťa pretrváva nesprávna výslovnosť po 4.roku života. Úlohou logopéda je zistiť, či sa u dieťaťa ešte môže jednať o fyziologický jav alebo je naopak nevyhnutné zahájiť u dieťaťa terapiu zvukovej roviny reči. Ak sa jedná o jav fyziologický, nie je nevyhnutné dochádzať na terapiu pravidelne. Logopéd vám odporučí ako stimulovať zvukovú rovinu reči v domácom prostredí, pričom sa dohodnete na kontrolách v určitých časových intervaloch (závisí od aktuálnej potreby dieťaťa). Ak sa u dieťaťa jedná o narušenie v oblasti zvukovej roviny reči je nevyhnutné zahájiť terapiu u dieťaťa čo najskôr. Počas celého trvania terapie je nevyhnutná aktívna spolupráca s rodičmi dieťaťa, inak bude terapia u dieťaťa málo efektívna, príp. bez efektu.

Návštevu logopéda pred 4.rokom života odporúčame vtedy, ak u dieťaťa, ktoré má viac ako 3.roky ste spozorovali uvedené fonologické procesy alebo nesprávne tvorené formy hlások. U takéhoto dieťaťa je vysoká pravdepodobnosť, že narušenie v oblasti zvukovej roviny jazyka sa spontánne neupraví, ale bude pretrvávať aj ďalej. Je potrebné zistiť príčinu takéhoto narušenia a pokúsiť sa čo najskôr eliminovať jej následky, ako sú napr. nesprávna artikulácia, objavenie sa špecifických porúch učenia pri nástupe do školy, psychosociálne následky (deti s touto diagnózou sa za svoju reč často hanbia, príp. môžu byť terčom posmechu vrstovníkov a pod.)

ZDROJE
  1. KEREKRÉTIOVÁ A. a kol., 2018. Logopédia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. ISBN 978-80-223-4165-3
  2. BÓNOVÁ, I. 2008. Fonologický vývin v reči dieťaťa. In Štúdie o detskej reči. Prešov: FF Prešovskej univerzity. ISBN 978-80-8068-701-4, s. 212 – 250.
  3. GÚTHOVÁ, M.: 2009. Dyslália 136-153. In: KEREKRÉTIOVÁ, A. a kol.: Základy logopédie. Bratislava:  UK 2009. ISBN 976-80-223-2574-4-5
  4. Gúthová, M., Šebianová, D.: 2002. Terapia dyslálie. S. 119-144. In: LECHTA, V. a kol.: Terapia narušenej komunikačnej schopnost Martin : Osveta 2002. ISBN 80-8063-092-5
  5. Nádvorníková, V.: 2002. Diagnostika dyslálie. S. 122-144. In: LECHTA, V. a kol.: Diagnostika narušenej komunikačnej schopnosti. Martin: Osveta 2002. ISBN 80-8063-100-X
  6. ZUBÁKOVÁ PEREGRÍNOVÁ, M., GÚTHOVÁ, M. 2009. Fonologické procesy u slovensky hovoriaceho dieťaťa vo veku od 3 do 4 rokov. In Logopaedica XII. Bratislava: Mabag, spol. s r. o. ISBN 978-80-89113-59-0. s. 37 – 44.
  7. MARKOVÁ, J., GÚTHOVÁ, M. 2005. Fonologické procesy v detskom veku. In Logopaedica VIII. Bratislava: Liečreh Gúth. ISBN 80-88932-18-1, s. 60 – 69.
  8. GÚTHOVÁ, M., MARKOVÁ, J. 2010. Vývinové fonologické procesy u slovensky hovoriacich detí vo veku od 3 do 4 rokov. In Logopaedica XIII. Bratislava: Mabag, spol. s r. o. ISBN 978-80-89113-83-5, s. 14 – 30.
  9. Nepublikované prednášky v štúdijnom odbore logopédia z predmetu „Dyslália“, 2015. PhDr. Dana Buntová, PhD.
Close Menu