Narušenie zvukovej roviny reči

ČO JE TO NARUŠENIE ZVUKOVEJ ROVINY REČI?

„Pri narušení zvukovej roviny reči ide o neschopnosť správne vysloviť a/alebo používať hlásky materinského jazyka v súlade s príslušnými jazykovými normami“ (Buntová, Gúthova, 2018). „Narušenie pôsobí rušivo vzhľadom na komunikačný zámer a môže sa prejavovať znížením zrozumiteľnosti reči. Narušenie zvukovej roviny reči nie je na základe iného prítomného postihnutia“ (Lechta, 2010). „Narušenie zvukovej roviny reči môžeme špecifikovať termínom „artikulačná porucha, ak ide o narušenie na fonetickej úrovni a termínom fonologická porucha, ak ide o narušenie na fonologickej úrovni” (Buntová, Gúthová, 2018). Pri artikulačnej poruche uvádzame nasledovný príklad: dieťa nevie vysloviť hlásku R správne a nahrádza ju jej hrdelnou formou. Ľudovo hovoríme, že dieťa „ráčkuje“. Pri fonologickej poruche uvádzame tento príklad: dieťa síce správne artikuluje hlásky cszdz a čšždž, ale v slovách si ich zamieňa, namiesto saša hovorí sasa, šaša; namiesto časopis čašopiš, casopis, a pod. V praxi sa často stretávame s ich vzájomnou kombináciou (niektoré hlásky dieťa v reči zamieňa, iné nevie správne vysloviť). Do 5. roku života sa môže jednať o prirodzený, fyziologický jav, tzv. vývinovo neustálená výslovnosť (Buntová, Gúthova, 2018), avšak len v prípade, ak dieťa hlásky v slovách nahrádza fyziologicky (napr. ak nevie artikulovať hlásku R a namiesto nej v slovách používa hlásky L-J-V- príp. samohlásky). V prípade, že má dieťa už pred 5.rokom života osvojené nesprávne formy hlások (napr. medzizubné csz, hrdelné R a pod.), alebo používa patologické fonologické procesy pri zámene hlások v slovách (pozri nižšie), tak sa už nejedná o jav fyziologický a je potrebné zahájiť terapiu u dieťaťa čo najskôr.  Pri nesprávnej, ale fyziologickej výslovnosti v období medzi 5. – 7. rokom môže dôjsť aj k spontánnej úprave výslovnosti, jedná sa o tzv. predĺžený fyziologický vývin. Po tomto veku je odchýlka vo výslovnosti fixovaná a nemôžeme očakávať jej spontánne zlepšenie. Medzi najťažšie hlásky slovenského jazyka patria hlásky R, L, a sykavky C, S, Z, DZ, Č, Š, Ž, DŽ.

AKO SA NARUŠENIE ZVUKOVEJ ROVINY REČI PREJAVUJE?

Narušenie zvukovej roviny reči – artikulačná porucha, fonetická porucha:

  • ak dieťa nevie určitú hlásku vysloviť, tak ju môže konštantne vynechávať(nejde o úplné vynechanie hlásky, ale o vsunutie akéhosi zvuku (Lechta, 1990)), konštantne nahrádzať inou menej náročnou hláskou (ryža – jiža, lyža) alebo ju tvorí nesprávnym spôsobom alebo na inom artikulačnom mieste (velárny rotacizmus).

Narušenie zvukovej roviny reči – fonologická porucha – spracované podľa Buntovej, Gúthovej (2018):

  • dieťa používa vývinovo mladšie fonologické procesy(FP), ktoré by sa už v jeho veku nemali vyskytovať:
    • rané FP, ktoré sa do 3.roka života strácajú (vynechávanie neprízvučnej slabiky tefón = telefón; vynechanie koncovej spoluhlásky pe = pes; posun velárnych hlások dopredu káva = táva, guma = duma …),
    • neskoré FP(zjednodušenie spoluhláskových skupín slon = son, lon; kĺzanie likvíd lopa = jopta, ryba = viba, jiba; záverovanie, nahrádzanie úžinových hlások záverovými  misa = mita, čaj = taj …),
  • dieťa používa patologické FP(napr. vynechávanie spoluhlásky na začiatku slova, nazálna
    a glotálna náhrada hlásky),
  • u dieťaťa pretrváva variabilná produkcia slov(povie slovo vždy iným spôsobom)

KEDY NAVŠTÍVIŤ LOGOPÉDA?

Logopéda odporúčame navštíviť vtedy, ak u dieťaťa pretrváva nesprávna výslovnosť po 4.roku života. Úlohou logopéda je zistiť, či sa u dieťaťa ešte môže jednať o fyziologický jav alebo je naopak nevyhnutné zahájiť u dieťaťa terapiu zvukovej roviny reči. Ak sa jedná o jav fyziologický, nie je nevyhnutné dochádzať na terapiu pravidelne. Logopéd vám odporučí ako stimulovať zvukovú rovinu reči v domácom prostredí, pričom sa dohodnete na kontrolách v určitých časových intervaloch (závisí od aktuálnej potreby dieťaťa). Ak sa u dieťaťa jedná o narušenie v oblasti zvukovej roviny reči je nevyhnutné zahájiť terapiu u dieťaťa čo najskôr. Počas celého trvania terapie je nevyhnutná aktívna spolupráca s rodičmi dieťaťa, inak bude terapia u dieťaťa málo efektívna, príp. bez efektu.

Návštevu logopéda pred 4.rokom života odporúčame vtedy, ak u dieťaťa, ktoré má viac ako 3.roky ste spozorovali uvedené fonologické procesy alebo nesprávne tvorené formy hlások. U takéhoto dieťaťa je vysoká pravdepodobnosť, že narušenie v oblasti zvukovej roviny jazyka sa spontánne neupraví, ale bude pretrvávať aj ďalej. Je potrebné zistiť príčinu takéhoto narušenia a pokúsiť sa čo najskôr eliminovať jej následky, ako sú napr. nesprávna artikulácia, objavenie sa špecifických porúch učenia pri nástupe do školy, psychosociálne následky (deti s touto diagnózou sa za svoju reč často hanbia, príp. môžu byť terčom posmechu vrstovníkov a pod.).

ZDROJE

  1. BUNTOVÁ D., GÚTHOVÁ M., 2018. Narušenie zvukovej roviny reči – artikulačná porucha, fonologická porucha. In KEREKRÉTIOVÁ A. a kol., 2018. Logopédia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. ISBN 978-80-223-4165-3
  2. BÓNOVÁ, I. 2008. Fonologický vývin v reči dieťaťa. In Štúdie o detskej reči.Prešov: FF Prešovskej univerzity. ISBN 978-80-8068-701-4, s. 212 – 250.
  3. GÚTHOVÁ, M.: 2009. Dyslália 136-153. In: KEREKRÉTIOVÁ, A. a kol.: Základy logopédie. Bratislava:  UK 2009. ISBN 976-80-223-2574-4-5
  4. Gúthová, M., Šebianová, D.: 2002. Terapia dyslálie. S. 119-144. In: LECHTA, V. a kol.: Terapia narušenej komunikačnej schopnostMartin : Osveta 2002. ISBN 80-8063-092-5
  5. LECHTA,V. a kol. 1990. Logopedické repetitórium. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické, 1990. s. 278. ISBN 80-08-00447-9.
  6. LECHTA, V. 2010. Základy inkluzivní pedagogiky: Dítě s postižením, narušením a ohrožením ve škole. 1. vyd. Praha: Portál, 2010. 440 s. ISBN 978-80-7367-679-7
  7. Nádvorníková, V.: 2002. Diagnostika dyslálie. S. 122-144. In: LECHTA, V. a kol.: Diagnostika narušenej komunikačnej schopnosti. Martin: Osveta 2002. ISBN 80-8063-100-X
  8. ZUBÁKOVÁ PEREGRÍNOVÁ, M., GÚTHOVÁ, M. 2009. Fonologické procesy u slovensky hovoriaceho dieťaťa vo veku od 3 do 4 rokov. In Logopaedica XII. Bratislava: Mabag, spol. s r. o. ISBN 978-80-89113-59-0. s. 37 – 44.
  9. MARKOVÁ, J., GÚTHOVÁ, M. 2005. Fonologické procesy v detskom veku. In Logopaedica VIII.Bratislava: Liečreh Gúth. ISBN 80-88932-18-1, s. 60 – 69.
  10. GÚTHOVÁ, M., MARKOVÁ, J. 2010. Vývinové fonologické procesy u slovensky hovoriacich detí vo veku od 3 do 4 rokov. In Logopaedica XIII. Bratislava: Mabag, spol. s r. o. ISBN 978-80-89113-83-5, s. 14 – 30.
  11. Nepublikované prednášky v štúdijnom odbore logopédia z predmetu „Dyslália“, 2015. PhDr. Dana Buntová, PhD.