Vývinová jazyková porucha

ČO JE TO VÝVINOVÁ JAZYKOVÁ PORUCHA?

O vývinovej jazykovej poruche (ďalej VJP) hovoríme vtedy, ak má dieťa narušenú schopnosť rozumieť hovorenej reči a/alebo vyjadrovať sa rečou v porovnaní s rovesníkmi (Mikulajová, 2016). VJP sa vyskytuje u detí, ktoré v ostatných oblastiach duševného a telesného vývinu neprejavujú žiadne očividné zaostávanie alebo deficity a pre vývin reči majú normálne sociálne podmienky. Narušenie v oblasti vývinu reči sa však môže vyskytovať aj ako sprievodný jav inej vývinovej poruchy (Downov syndróm, autizmus, porucha sluchu, poruchy pozornosti – ADD, ADHD), alebo existuje ako samostatný problém popri prejavoch hlavného ochorenia (Mikulajová, 2016). Z VJP sa „nevyrastá“, aj keď navonok sa môže rodičom alebo blízkemu okoliu javiť, že dieťa sa už „rozrozprávalo“. VJP je často predpokladom pre výskyt špecifických porúch učenia v školskom veku (dyslexia, dysgrafia, dysortografia). Hovoríme o tzv. efekte snehovej gule, kedy dieťa z problémov v oblasti vývinu reči nevyrastá, ale sa na ne nabaľujú nové deficity, ktoré sa prejavia tak v oblasti osvojovania si akademických zručností, ako aj v psychosociálnej sfére (nadväzovanie kamarátstiev, začlenenie sa do kolektívu, vnímanie samého seba, celková úspešnosť v živote).

Vývin reči u dieťaťa je štadiálny a predvídateľný (Lechta, 1990; Owens, 1996 in Kapalková, 2016). Dieťa dosahuje určité míľniky v oblasti vývinu reči v určitom čase. Napr. v 12m. sa u dieťaťa objavujú prvé slová ako napr. mama, tata, hav, mú a pod. Na základe týchto poznatkov môžeme pri procese diagnostiky vývinu reči u dieťaťa zistiť, či (spracované podľa Mikulajová 2016, Kapalková, 2019):

  1. Vývin reči u dieťaťa prebieha v norme (Dieťa si osvojuje reč primerane vzhľadom k svojmu veku. Prechádza jednotlivými míľnikmi v oblasti vývinu reči načas.)
  2. Vývin reči u dieťaťa je oneskorený (Dieťa dosahuje jednotlivé míľniky v oblasti vývinu reči v správnom poradí a dostatočne kvalitne, avšak pri ich dosahovaní sa oneskoruje v čase v porovnaní so svojimi rovesníkmi. Toto oneskorovanie sa by nemalo presiahnuť viac ako 6m. v porovnaní s ostatnými rovesníkmi)
  3. Vývin reči u dieťaťa je narušený, hovoríme o vývinovej jazykovej poruche (Dieťa nedosahuje jednotlivé míľniky v oblasti vývinu reči v správnom poradí a dostatočne kvalitne, pričom sa pri ich dosahovaní oneskoruje v čase v porovnaní so svojimi rovesníkmi o viac ako 6.mesiacov. Takýto vývin reči je priamou predispozíciou pre výskyt špecifických porúch učenia po nástupe dieťaťa do školy)

AKO SA VJP PREJAVUJE?

Za orientačné prejavy oneskoreného vývinu reči a signály možnej VJP sa považuje podľa Kapalkovej (2010), ak dieťa v dvoch rokoch:

  • nemá komunikačný zámer,
  • nepoužíva / nepoužívalo vo vývine komunikáciu pomocou gest,
  • hovorí menej ako 50 slov a nezačína tvoriť dvojslovné spojenia,
  • má výrazne lepšie porozumenie ako hovorenú reč, avšak porozumenie reči je slabé (rozumie menej ako 500 slov),
  • rozpráva tak, že mu jeho blízki nerozumejú (používa menej ako 10 zrozumiteľných slov).

Prejavy VJP u dieťa v predškolskom veku (3 – 6 rokov) (Mikulajová, 2016):

  • ťažkosti v expresívnej reči – ťažkosti vo výslovnosti, horšia zrozumiteľnosť reči, komolenie a skracovanie dlhších slov, nepresné opakovanie neznámych slov,
  • ťažkosti v sluchovom spracovaní – problémové odlišovanie znelých hlások od neznelých, mäkké od tvrdých a dlhé od krátkych,
  • ťažkosti v tvorbe viet a v gramatickej stavbe reči – vety sú krátke, nesprávne štylizované, deti si mýlia koncovky a málo alebo nesprávne používajú predložky a spojky,
  • obmedzený vývin slovnej zásoby a ťažkosti v učení,
  • deficity v motorike (grafomotorika, oromotorika), po
  • znávacích schopnostiach (deficity
    v pozornosti, pamäti) a emocionalite (pasivita).

Prejavy VJP v školskom veku (Mikulajová, 2016):

  • ťažkosti v hovorenej reči ubúdajú, no deficity v učení pribúdajú,
  • ťažkosti v osvojovaní si pravopisných pravidiel, s odbornými výrazmi a novými pojmami, s porozumením čítaného textu, s formulovaním vlastných myšlienok v ústnej i písomnej podobe a majú obmedzenú slovnú zásobu.

KEDY NAVŠTÍVIŤ LOGOPÉDA?

Logopéda odporúčame navštíviť vtedy,  ak bolo dieťa po narodení označené za rizikové z hľadiska budúceho vývinu (napr. dieťa s vrodenými poruchami) a vtedy, ak boli u  dieťaťa spozorované vyššie uvedené prejavy oneskorovania sa/ narušenia v oblasti vývinu reči. Podľa Rosseti (2001 in Mikulajová, 2016) za deti s identifikovaným rizikom a teda tie, ktoré by do logopedickej intervencie mali byť zaradené najneskôr medzi 12-18m. života považujeme: deti s genetickou poruchou, s chromozómovou anomáliou, s neurologickým ochorením, s vrodenou malformáciou (napr. rázštep pery, podnebia, …), s poruchou metabolizmu, so senzorickým deficitom, s prekonaným vážnym infekčným ochorením a iné. Za deti s potenciálnym rizikom v oblasti vývinu reči považujeme: deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou (pod 1500g), deti predčasne narodené, deti rodičov s duševnou chorobou, rodičov so závislosťou, z málo podnetného prostredia a iné. Rovnako odporúčame navštíviť logopéda aj vtedy, ak sú prítomné obavy rodičov o vývin dieťaťa.

U nás v ambulancii pracujeme už aj s deťmi pred 1.rokom života. Pred 1. rokom života sa vývin reči len začína štartovať, avšak existujú tzv. prekurzory vývinu reči (schopnosti, ktoré dieťa musí mať osvojené predtým, ako začne samostatný vývin reči, pozn.autorov), ktoré nám napovedajú, či sa vývin reči u dieťaťa blíži alebo sa naopak bude oneskorovať a je potrebné začať s dieťaťom čo najskôr pracovať. V oblasti vývinu reči všeobecne platí zásada: „čím skôr, tým lepšie.“ Čím je dieťa mladšie, tým rýchlejšie a kvalitnejšie mu dokážeme pomôcť, vďaka čomu môžeme eliminovať následky problémov v oblasti vývinu reči do budúcnosti. Rodičom preto odporúčame, aby sa nám pri obavách o vývin dieťaťa radšej ohlásili „zbytočne“ ako neskoro. Kvalita kompenzácie OVR  a VJP závisí od: času, kedy bola u dieťaťa zahájená terapia, kvality a intenzity poskytovanej terapie a spolupráci rodičov. Je nutné si uvedomiť, že bez spolupráce s rodičmi dieťaťa nebude mať terapia efekt, príp. jej efekt bude minimálny.

ZDROJE

  1. Mikulajová M., 2016. Narušený vývin reči. In KEREKRÉTIOVÁ A. a kol., 2018. Logopédia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. ISBN 978-80-223-4165-3
  2. KAPALKOVÁ S.- SLANČOVÁ D.- BÓNOVÁ I.- KESSELOVÁ J.- MIKULAJOVÁ M. (2010): Hodnotenie komunikačných schopností detí v ranom veku. Bratislava: SAL, ISBN 978-80-89113-83
  3. KAPALKOVÁ S. (2019): Poruchy komunikácie v ordinácii pediatra. Pediatr.prax, 2019; 20 (2): XXXX, prehľadový článok
  4. Nepublikované prednášky v štúdijnom odbore logopédia z predmetu „Narušený vývin reči“, 2017. doc. Mgr. Svetlana Kapalková, PhD.